Training New Trainers

     V polke červenca 2016, v čase, keď si väčšina z Vás užívala voľno, prázdniny a cestovanie, naše študentské spolky Unie studentů farmacie (USF) v zastúpení Európskej asociácie študentov farmácie (EPSA) a spolok študentov veterinárnej medicíny IVSA nazaháľali a využili jedinečnú možnosť zorganizovať projekt s názvom Training New Trainers (TNT). Projektu sa zúčastnili výhradne študenti farmácie a veterinárneho lekárstva, ktorí pochádzali z celého sveta !
     Hlavnou myšlienkou TNT projektu je vyškoliť nových trénerov, ktorí budú v budúcnosti ďalej predávať a rozosievať svoje znalosti z oblastí užitočných pre každodenný život. Pri slove tréner sa Vám určite vybaví mnoho športových tímov na čele s rozličnými športovými trénermi, so silným ráznym hlasom. Pri „soft-skillových“ tréningoch je to však trošku inak. V tomto poňatí je tréner človek, ktorý v sebe spája rolu učiteľa, lídra, psychológa (v určitom zmysle), motivátora, ale aj radcu a v neposlednom rade kamaráta. Soft skills (v českom preklade měkké znalosti/dovědnosti), sú dôležité praktiky, fakty a rady, ktoré sa v porovnaní s takzvanými hard skills nenaučíme na prednáškach v škole. Soft skills väčšina ľudí získava a zdokonaľuje až v skutočnom živote a v realite, mimo múry univerzity. Tieto znalosti a dovednosti môže človek zdokonaľovať donekonečna. Patria sem témy ako reč tela, motivácia, prezentačné schopnosti, manažment času, interkultúrne rozdiely, kreativita, teambuilding (práca v tíme/kolektíve), leadership, komunikácia s druhými atď. A práve na to je tu tréner. Je to osoba, ktorá nám pomôže sa v týchto oblastiach zlepšiť a zdokonaliť. Pomôže nám pripraviť sa na situácie, ktoré môžu nastať hocikedy a hocikde. Soft skillové tréningy prebiehajú zväčša v malej skupinke do 15 osôb a rozoberajú jednu z hore uvedených tém pomerne dopodrobna. Pomocou rôznych aktivít podnecujú myslenie a kreativitu účastníkov, inšpirujú a veľmi neformálnou a príjemnou formou týchto ľudí učia nové, veľmi užitočné veci.
     Pre európskych študentov farmácie (EPSA) to bol už v poradí okrúhly 10. ročník TNT, pričom sa už po druhýkrát odohrával v Brne, pre študentov veterinárneho lekárstva (IVSA) to však bola veľká premiéra. Bolo naozaj výnimočné stáť pri zrode prvej (či nultej?) generácie trénerov. Celkovo sa projektu zúčastnilo 13 účastníkov – 7 študentov farmácie a 6 študentov veteriny. Krajiny boli naozaj veľmi rôznorodé – Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Rumunsko, Slovensko, Fínsko, Rakúsko, Tunisko, Južná Afrika, Poľsko, Nemecko. Som veľmi rád, že som mohol byť členom tejto úžasnej skupiny. Počas šiestich dní nás do čara prípravy tréningov a do pozície trénera zaškoľovali štyria už veľmi skúsení tréneri. Naozaj ma teší, že dvaja z nich boli študenti farmácie z našej univerzity. Tretia trénerka bola študentka psychológie z Holandska a štvrtá medička z Dánska.


     Počas týždňa sme mali neskutočne nabitý a intenzívny program, ktorý každý deň začínal o 9 ráno a končil až neskoro večer po 22. hodine. Aj keď je 6 dní na takúto dôležitú misiu pomerne málo, snažili sme sa zo všetkých síl a myslím, že sa nám to celkom darilo. Prebrali sme všetky dôležité témy, od rôznych povahových typov ľudí a rovnako aj účastníkov, ktorí sa v skupine na tréningu môžu vyskytnúť, cez samostatnú prípravu tréningu, jeho časové rozvrstvenie, dizajnovú stránku, až po problematické situácie, ktoré môžu nastať. Na začiatku sme boli ako účastníci možno trošku nesmelí, ale počas projektu sme sa zblížili na toľko, že mnohí z nás si vytvorili priateľov na celý život. Bol to veľmi silný a nezvyčajný týždeň, ktorý sa v živote len tak neopakuje. Vyskytol sa smiech, únava, radosť, no aj zúfalstvo, smútok a plač.
     Posledný deň nášho projektu bol veľký deň pre každého z nás. Rozdelení do dvojíc sme mali za úlohu zorganizovať náš úplne prvý tréning. Prvý krát v živote si na ostro vyskúšať aké je to byť trénerom. Po prebdenej noci bez minútky spánku prišla naša „veľká chvíľa“. Všetci účastníci TNT boli pri prípravách svojho prvého tréningu veľmi nervózni, veľakrát zúfalí, a niektorí to dokonca aj chceli vzdať. No nakoniec sa nám všetkým podarilo náš prvý tréning zvládnuť a posunúť sa znovu o pár krokov ďalej. Všetci boli veľmi spokojní, šťastní a mnohým padol kameň zo srdca.
     Na našu cestu trénera sme vykročili tou správnou nohou. Cesta to bude ešte určite dlhá a náročná, ale ja osobne sa na ňu veľmi teším. Teším sa, že budem môcť pomáhať, že budem vytvárať ľudom na perách úsmev, rozširovať možnosti a obzory a to len vďaka tomu, že som sa mohol zúčastniť tohto projektu. Som veľmi vďačný USF za túto jedinečnú príležitosť a rovnako som nadšený, že môžem patriť do rodiny trénerov, ktorých máme v USF už štyroch, no po celom svete je ich stovky. Dúfam, že aj vďaka tomuto článku sa nebudete báť a nebudete otáľať, pri otázke, či sa zúčastniť tréningu alebo nie. Počas semestra ich USF organizuje pomerne veľa, tak neváhajte stráviť hodinku/dve Vášho času s trénermi a investovať tak do svojej budúcnosti. Nič tým nestratíte. Práve naopak, pri tréningu toho vždy len veľa získate.

 

Filip Kňažek